ÚVOD OBSAH KONTAKT TEXTOVÁ VERZIA
Obvykle v takomto čase moja myseľ
nehľadá odpoveď, či a aký má zmysel
kráčať vpred cestou...
Pohltený sebou, vzdialený dňu
opantaný tichom – využívajúci tmu
hrám sa s písmenkami...
a skúšam pretransformovať obrazy do slov
zo svojho vnútra vyslať plachých poslov
ku sebe s odrazmi
seba...
A v takýchto prípadoch mi stačí málo
vôbec nezáleží na tom, čo sa stalo
v odchádzajúci deň – rána sú nádejné...
Ožiarený červenou guľou do papúč skočiť
pohľadiť spiacu tvár a vychutnávať pocit
fascinujúcich, nikdy sa nekončiacich banalít...
Ťažko je čítať slová, keď svetlo zhasne
a o tom sú takmer všetky moje básne
písané s baterkou, ktorá je kdesi zapadnutá...